...čierna dierA
...ako, čo a prečO

Hviezda sa dostava do fázy, kedy už nedokáže vyvinúť energiu na "horenie" železa. Nastáva kolaps, zrútenie hmoty do jadra.	Po zrútení sa hviezda mení na stav SUPERNOVA - teda konečný stav hviezd ako hmotného telesa. Supernova je asi 1000-krát mohutnejšia a jasnejšia a prežiari celú galaxiu.
Explózia supernovy je vlastne vyvrhnutie hmoty do vesmíru.	Po výbuchu vzniká neutrónová hviezda. Malé teleso s veľkou hustotou.

Neutrónová hviezda má vysokú rotačnú rýchlosť a silné magnetické a gravitačné sily. Pri príliš veľkých hmotnostiach (väčších ako 2 x Mo) sú už gravitačné sily tak veľké, že prekonajú Fermiho i jadrové sily medzi neutrónmi a katastrofálny kolaps pokračuje ďalej (hyperonové a kvarkové hviezdy) až sa hviezda dostane pod svoj gravitačný polomer rG=2GM/c2, kde G je gravitačná konštanta, M hmotnosť hviezdy. Ak sa neutrónová hviezda alebo biely trpaslík zmrští pod tento polomer vzniká čierna diera. rG telesa je v podstate stáva "Horizontom udalostí" čiernej diery.Gravitačné sily sú však najslabšie zo všetkých známych druhov interakcií. Pri dostatočnom nahromadení hmoty sa však tieto sily môžu stať dominantné a dokonca môžu byť tak mohutné, že im neodolá ani svetlo...

Po prekročení gravitačného polomeru sa výstupný kužeľ uzavrie - vznikla čierna diera. Priestoročas okolo čiernej diery sa tak zakriví, až sa uzavrie sám do seba a preruší sa všetok kontakt s vesmírom. Kolaps v týchto štádiách je úplne relatívny a javí sa úplne inak pre pozorovateľa na hviezde a inak pre vzdialeného vonkajšieho pozorovateľa. Pre vonkajšieho pozorovateľa sa kolaps od doby t, kedy sa dostane do relativistickej oblasti, začne postupne spomaľovať vplyvom spomalenia času gravitačným poľom a nikdy v konečnom čase nedosiahne gravitačného polomeru - na horizonte sa čas zastaví, kolaps zamrzne. Pre pozorovateľa na kolabujúcej hviezde nieje horizont žiadnou prekážkou a môže ho bez problémov prekonať. Spod gravitačného polomeru však tento pozorovateľ, už nemôže poslať žiadnu informáciu, gravitácia neprepustí ani svetlo. Žiadne javy spod horizontu nemôžu ovplyvniť vesmír a ani nemôžu byť z okolia pozorované. Po dosiahnutí horizontu sa všetky telesá budú pohybovať smerom stredu r = 0 s rovnakou osudovosťou akou beží čas s minulosti do budúcnosti. Kolaps pokračuje ďalej a po uplynutí konečnej vlastnej doby (času) sa hviezda zrúti do bodu r = 0 tzv. singularity s nulovým objemom a nekonečnou hustotou, krivosťou priestoročasu, tlakmi a gradientmi gravitačných síl